Rozhovor s Katarínou Križkovou, koordinátorkou štipendijných programov na Slovensku
Katarína Križková je pre mnohých štipendistov a rodičov hlavnou tvárou štipendijných programov ASSIST a HMC. S vedením týchto programov má viac ako 25-ročné skúsenosti a každoročne sa stretáva so skupinou mladých ľudí, ktorí majú možnosť vycestovať do zahraničia na prestížne súkromné školy a získať tak kvalitné vzdelanie a zážitky na celý život.
Ako a kedy sa programy HMC a ASSIST dostali na Slovensko?
V roku 1992 ich do svojich štipendijných programov zahrnula Nadácia otvorenej spoločnosti (OSF). V tom čase bolo možné okrem ročných programov získať štipendium na kratšie pobyty alebo letné školy. Po roku 2004 však zostali len tieto dve partnerské organizácie, ktoré sa rozhodli pokračovať v ponuke štipendií aj napriek tomu, že už od OSF nedostávali finančnú podporu.
Ako si sa ty dostala k vedeniu štipendijných programov?
V roku 1999 som získala miesto koordinátora všetkých štipendijných programov a Debatného programu. V tejto práci som našla svoje poslanie a zmysel.
Aký význam vidíš v stredoškolských štipendiách pre študentov?
Študenti sa po absolvovaní štúdia v zahraničí stávajú samostatnejšími a zodpovednejšími a vzhľadom na kvalitu súkromných stredných škôl, ktoré program ponúka, získavajú vedomosti a skúsenosti v odboroch, ktoré by si na Slovensku možno nemali ako ani vyskúšať. Potvrdia si tak, či zameranie, ktoré si vybrali pre budúcnosť, je naozaj to pravé. A možno rozhodnutie, čo budú študovať alebo čomu sa venovať, aj zmenia.
Mala si aj ty počas mladosti alebo štúdia možnosť vycestovať do zahraničia? Ak áno, čo ti to dalo?
Tento program sa otvoril presne v čase, kedy som sa už nemohla zapojiť. Štúdium v zahraničí, hoci zčasti dištančne, som mala možnosť vyskúšať až počas zamestnania absolvovaním kurzov Evaluácie vzdelávacích programov a Vzdelávacej politiky na Columbia University.
Každoročne sa stretávaš sa s uchádzačmi, ako sa zmenili ich úspechy, sny a plány do budúcnosti počas rokov?
Ak myslíš ako sa menia alumni, s radosťou a aj hrdosťou sledujem úspechy alumni, či už sú to ich študijné, teda univerzity na ktoré sa dostávajú, alebo pracovné, vysoké pozície v štátnej a verejnej správe, korporátoch alebo vlastných firmách, alebo rodinné. Čakám s napätím, kedy sa prihlási do programu prvé dieťa, ktorého rodič je absolventom.
Program má viac ako 30 rokov, ako sa zmenili zážitky štipendistov počas rokov s nárastom technológií a zmenou doby?
Pamätám si na tých prvých, ktorí si s rodičmi písali jeden list mesačne a darovaný počítač prevážali lodným kontajnerom niekoľko mesiacov, aj tých, čo telefonovali domov z búdky na chodbe internátu a aj prvé stretnutie, na ktorom sa bavili o tom, že mali zakázaný Skype a ja som ani netušila, čo to je 🙂 Neskôr sa všetko stalo jednoduchšie vďaka sociálnym sieťam, ale zase sme museli riešiť rovnováhu medzi plnou prítomnosťou v novej škole a strachom z toho, že im niečo unikne v skupine priateľov doma. Predtým to neriešili.
Aké sú tvoje najlepšie a najvtipnejšie zážitky spojené so štipendistami?
Keď som začínala, mala som len 25 rokov a vyzerala som veľmi mlado, takže ma rodičia na orientácii považovali za štipendistku. Mám veľa krásnych zážitkov z našich spoločných alumni grilovačiek u mňa doma, kedy sme v malom bazéne hrali vybíjanú alebo si spomínam na jedno stretnutie absolventov, kedy som z domu priniesla elektrický klavír a namiesto stojanu slúžila moja žehliaca doska. Traja absolventi sa v určitom okamihu stali mojimi kolegami a učili na medzinárodnej škole, ktorú spoluzakladal jeden z absolventov programu HMC, kde tiež pôsobím.
Akú jednu radu by si dala záujemcom o štipendium?
Prezentujte všetky svoje úspechy a aktivity, aj také, o ktorých si myslíte, že sú bezvýznamné. Možno medzi nimi bude niečo, čo rozhodne vo váš prospech. Buďte vždy sami sebou 😉
Veľkou súčasťou rozhodnutia ísť študovať do zahraničia sú aj rodičia, aké obavy alebo otázky majú najčastejšie?
Rodičia sa najviac obávajú, či je prostredie škôl bezpečné. Naše školy sú všetky súkromné a starostlivosť o bezpečnosť študentov je ich priorita. Kampusy sú väčšinou mimo veľkých miest, v prírode alebo na okraji mesta. Študenti majú na škole určenú osobu, s ktorou sú v kontakte a ktorá dohliada na to, aby mali všetko, čo potrebujú.
Ak majú rodičia akékoľvek otázky alebo pochybnosti, veľmi rada sa s nimi porozprávam osobne alebo na online stretnutí.
Ďakujeme za rozhovor!