Rozhovor: Ako vyzerá život na strednej škole v zahraničí?
Štúdium v zahraničí vie priniesť mnohé skúsenosti, zážitky a vedomosti, s veľkou hodnotou využiteľnou v budúcnosti. Chcem Štipko prináša program týkajúci sa štipendijných pobytov na zahraničných súkromných školách v USA a vo Veľkej Británii. Program je určený pre študentov stredných škôl, trvá jeden až dva roky a má už 30. ročnú históriu. O prijímacom procese a samotnom štúdiu v zahraničí sme sa porozprávali s dvomi účastníčkami programu. Emma v súčasnosti študuje na New York University Abu Dhabi a štipendium absolvovala na Phillips Academy, v Andover – Massachusetts. Karolína v súčasnosti študuje architektúru na University of Edinburgh a štipendium absolvovala na Dollar Academy, v meste Dollar – v Škótsku.
Aké prínosy má podľa teba štúdium v zahraničí v porovnaní s tým na Slovensku?
Emma: Človek určite získa viac nezávislosti, voľnosti, no aj neskutočne veľa skúseností. Počas môjho štúdia v Amerike som sa stretla s lepším vybavením školy ako na Slovensku. Keďže sa orientujem vedeckým smerom, ocenila som super pripravené labáky a myslím si, že to je pridaná hodnota oproti štúdiu na Slovensku. Získala som niekoľko veľmi dobrých kamarátov a veľa kontaktov, týkajúcich sa či už iných študentov alebo aj nejakých profesorov a profesionálov, na ktorých sa môžem v budúcnosti obrátiť, čo považujem za neskutočnú výhodu.
Karolína: Výhod je viacero. Je to určite networking, keďže naša škola je medzinárodná, je na nej veľa zahraničných študentov a mám tak možnosť stretávať sa s ľuďmi zo všetkých krajov sveta. Spoznala som veľa ľudí, s ktorými sa kamarátim, s niektorými z nich tu chodím na výšku a získala som doživotné kontakty. Dokázala som si tiež zlepšiť moju úroveň anglického jazyka aj v oblasti architektúry, všetky naučené pojmy a názvy v angličtine mi pomôžu v budúcnosti pri mojej práci. Medzi prínosy považujem aj spoznávanie nových kultúr, nových miest a Edinburgh považujem za veľmi pekné európske mesto.
V čom konkrétne sa líšilo tvoje vyučovanie v zahraničí s tým na Slovensku?
Emma: Môžem napríklad porovnať biológiu, keďže tej som mala veľa aj na Slovensku a mala som ju aj na Phillips Academy. Hodiny, ktoré som mala v Amerike nás učila reálna lekárka, ktorá mala vyštudovanú medicínu. Týkali sa ľudskej anatómie a trochu aj chemickej biológie. Hlavný rozdiel, ktorý som si všimla medzi výučbou na Slovensku a tou v Amerike bol, že na Phillips Academy od nás očakávali veľa čítania. Mala som učebnicu, z ktorej som čítala 50, možno aj 100 strán týždenne. Následne sme na hodinách rozoberali skôr spôsob aplikácie danej látky v reálnom živote a fungovanie jednotlivých procesov namiesto vysvetľovania. Čo sa týka dejepisu alebo angličtiny, tam to bolo podobné, takisto sme to mali formou čítania. Fungovalo to tak, že sme si mali niečo prečítať a následne sme z toho písali eseje. V škole na Slovensku sme písali eseje tiež, no v Amerike od nás očakávali vysoký level, na ktorý som sa musela postupne dostať.
Karolína: Vyučovanie sa líši celkovo v prístupe k výučbe. Na Slovensku je to o memorovaní, v zahraničí je to skôr o kreatívnom myslení, kritickom myslení. Mám viac času na projekty a sebarozvoj. Z môjho pohľadu máme v zahraničí viac možností a môžeme si vybrať aký projekt chceme robiť, v porovnaní so Slovenskom. Napríklad človek si v posledných dvoch ročníkoch vyberá predmety. Na Slovensku sú to semináre a profily. V zahraničí sme na škole nemali nič podobné. Mala som väčšiu možnosť si vybrať, nemusela som si vybrať profil, ale mohla som si vybrať aj jazyky, aj fyziku, aj výtvarnú. Tak som mala možnosť nakombinovať si presne to, čo som potrebovala na architektúru. To na slovenskej škole nebolo možné. Takisto je rozdiel aj v prístupe učiteľov k žiakom. V poslednom ročníku som mala najviac v jednej triede sedem spolužiakov. Išlo teda o menšiu triedu, učitelia sa nám tak venovali viac, mali aj úplne iní prístup k žiakom. Oveľa viac sa tešili, že nás môžu učiť. Škola mala aj lepšie vybavenie. Lepšie labáky, vybavenie na fotografiu, fotoaparát a pod., škola nás tak vedela viac podporiť. Mali sme na výber aj 70 poškolských krúžkov a študent sa tak mohol do všetkého zapojiť, pričom neexistovali kapacitné obmedzenia.
Podľa čoho si si vybrala krajinu a tiež konkrétnu školu pre tvoje štúdium?
Emma: V siedmom ročníku na základnej škole sme boli na výlete v Londýne. Odvtedy som veľmi chcela ísť na výmenný pobyt do zahraničia počas strednej školy. Dostala som sa k prezentácii o ASSIST štipendiu, ktoré umožňuje štúdium v Amerike. ASSIST štipendium považujem za veľmi dobrý štipendijný program, ktorý mi umožnil ísť na špičkovú súkromnú strednú školu. Ameriku som si vybrala kvôli tomu, že som tam, na rozdiel od Veľkej Británie, ešte predtým nebola.
Karolína: Prihlásila som sa do projektu HMC, ktoré poskytuje štipendium na školy vo Veľkej Británii. Mala som možnosť vybrať si zo škôl v Anglicku alebo Škótsku. Na škole, ktorú som si vybrala ma na prvý pohľad zaujalo jej umiestnenie, keďže sa nachádza hodinu od Glasgowa a hodinu od Edinburghu. Škola mala tiež zaujímavé poškolské krúžky a predmety, ktoré som chcela absolvovať a učitelia boli skvelí. Oplatil sa mi aj škótsky systém škôl, ktorý funguje tak, že známky z predposledného ročníka sú dôležitejšie ako známky z posledného ročníka, čo mi pomohlo sa až tak posledný ročník nestresovať. Vedela som tiež už predposledný ročník, že mám všetko, čo potrebujem na to, aby som sa dostala na univerzitu v Škótsku.
Čo by si poradila uchádzačom pred pohovorom?
Emma: Ja som si podávala prihlášky na štipendium dva roky po sebe. Prvý rok som bola ako náhradník, druhý rok mi štipendium vyšlo. Pred mojim interview prvý rok som bola neskutočne nervózna. Uchádzačom by som teda poradila, aj keď ono sa to teraz ľahko povie, aby sa toho nebáli. Zvykla som na prvom aj druhom pohovore vtipkovať. Určite netreba byť strohý a samozrejme treba hovoriť to, čo si zmyslíš, lebo niekedy sa to oplatí.
Karolína: Byť sám sebou, mať záľuby, ktoré máte radi a o ktorých môžete na pohovore rozprávať. Takisto mať predstavu, čo vám štúdium v zahraničí môže priniesť do života.